Ja už nemusím. Ja už to mám za sebou!

Tak tento výrok počúvam za posledné obdobie pomerne často. O čom je reč?

Ako iste mnohí z nás postrehli žijeme v informačnom veku, ktorý už postupne začal prechádzať do veku digitálneho.  V dobe kedy napreduje rozvoj automatizácie rôznych zamestnaní. Píše sa rok 2017. Do roku 2030 ( teda cca za 13 rokov ) bude veľmi pravdepodobne zautomatizovaných až 40 percent zamestnaní.

Pracovné miesta ako napríklad, pokladníčka, účtovníčka, poradca klienta v banke za prepážkou a mnohé iné budú minulosťou. Na druhej strane psychológovia, fyzioterapeuti, inžinieri automatizačných liniek … majú istú budúcnosť.

Slovensko – krajina, v ktorej žijem sa rado pýši titulom automobilová veľmoc. Za posledné obdobie má však nedostatok ľudí na trhu práce. Je spôsobený nesprávnym nastavením vzdelávacieho systému na jednej strane a na strane druhej nízkou ochotou ľudí v strednom a vyššom veku vzdelávať sa, učiť sa novým veciam.

Ja už nemusím, ja už to mám za sebou.

Podobné vyjadrenia dnes počúvam často. „Ja už mám dávno po štúdiu. Všetko čo potrebujem k svojej práci, ktorú vykonávam dávno viem. To je skôr pre mladšie ročníky než som ja“, argumentuje  kolega odpoveďou na otázku či už má naplánované školenia na nasledujúce obdobie.

Myslím, že je v záujme každého z nás dozvedať sa a učiť niečo nové. Kto z nás môže povedať, že sa už nepotrebuje vzdelávať alebo dozvedať niečo nové? Myslím, že málokto.

Iste si poviete, že automatizovať sa dajú iba činnosti viacmenej v priemyselnom odvetví. No nie je tomu tak.

Vezmime si napríklad takú zdravotnú sestru. Pri svojej práci vykována veľa rutinných činností, ktoré sa dajú tiež automatizovať. Vykonáva však aj úkony, ktoré sa automatizovať nedajú. Rozmenené na drobné – nemôžeme povedať, že nasadíme na jej pozíciu múdry stroj ( umelú inteligenciu ) a zdravotnú sestru pošleme domov.

Môžeme však prenechať rutinné činnosti z každej profesie (a teda aj z profesie zdravotnej sestry)  inteligentej technológii. Jediný rozdiel bude v tom akú časť z práce prevezme múdry stroj a aká časť ostane danej profesii – teda v našom príklade zdravotnej sestre.

Pri  jednoduchých profesiách sa toho nahradí múdrymi technológiami veľa. A teda zdravotným sestrám alebo napríklad predavačom v obchodoch sa tým odoberú tri štvrtiny činností a na zložitejšie úkony, ktoré im ostanú ich už nebude treba v takom veľkom počte.

Na druhej strane pri vysoko kvalifikovaných pracovníkoch  to prinesie zase opačný efekt. Tým múdre technológie odoberú iba štvrtinu z ich činností a teda vytvorí sa väčší tlak na ich výnimočné schopnosti.

Vráťme sa k automobilovému priemyslu. Ten v dnešnej dobe prechádza obrovskými zmenami. Elektromobilita, digitalizácia, inteligentný priemysel – to všetko mení spôsob ako sa autá vyrábajú. Všetky tiety zmeny prichádzajú rýchlejšie než sme očakávali.

Najväčším kameňom úrazu (nielen) automobilového priemyslu u nás je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Keď som sa dozvedel o príchode automobilky Jaguar Land Rover k nám prvé čo ma napadlo bola otázka načo sem prišla? Už dnes je jasné, že bude mať obrovské problémy s ľuďmi. A nielen ona…

Priemyselné firmy začínajú v poslednom období najmä na západnom Slovensku byť odkázané na zamestnávanie cudzincov. Je to však iba krátkodobé riešenie. Z dlhodobejšieho hľadiska je rozumnejšie sa spoliehať na vlastných ľudí. A prečo ich nemáme?

Dôvody sú dva : nesprávne nastavenie školského systému a nízka ochota ľudí v strednom a vyššom veku sa neustále vzdelávať.

V Nemecku bola na podnet vlády vypracovaná štúdia ako sa bude vyvíjať trh práce najbližších 10 rokov. Viete aký bol jej výsledok? Do roku 2025 v priemysle z výroby zanikne 600 000 pracovných miest. Zároveň však vznikne zhruba 900 000 nových miest.

Teda v Nemecku zhruba do ôsmich rokov zanikne v automotive približne štvrtina miest. Čo sa asi stane s tými ľuďmi, ktorých pozície zaniknú? Časť z nich sa rekvalifikuje na nové povolania, ktoré dnes zatiaľ neexistujú a zostávajúca skupina bude skupinou nezamestnateľných ľudí – ľudí typu ja už nemusím ja už to mám za sebou 🙂

S niečím podobným bude potrebné rátať do budúcnosti aj na Slovensku a v Čechách. Základom všetkého je vzdelávanie sa. Ak budeme pasívny máme sa čoho obávať. Ak sa však začneme správať proaktívne tak máme pred sebou celkom zaujímavú budúcnosť.

Ak budeme rozvíjať svoje schopnosti a vzdelávať sa – nech sa v budúcnosti stane čokoľvek – dokážeme si nájsť uplatnenie. Najhoršie je nerobiť nič. Je na každom z nás, ktorou cestou sa vyberie.

Ak pobudneš medzi sliepkami, naučíš sa kotkodákať. Ak stráviš veľa času medzi orlami, naučíš sa lietať. Ak sa začneš vzdelávať a zaujímať o nové veci, staneš sa žiadaným.